Vážení rodičia, milí žiaci
Prišlo dlhoočakávané leto, ktoré sme tak veľmi vyčkávali a túžili po ňom, zvlášť po takom dlhom a namáhavom školskom roku, ako bol tento. Nikto z nás to nemal ľahké, bolo treba zdolať rôzne prekážky, pri tom si urobiť všetky záväzky, ktoré sa od vás očakávali.
Teraz je to tu. Známky sú uzavreté, záverečné skúšky máte za sebou, listina žiadostí na prijatie do stredných škôl vyplnená. Zostalo iba počkať, či sa vyplní žiadosť dostať sa do zvolenej školy.
Toto je chvíľa, milí ôsmaci, za ktorou ste túžili. Narásť, dospieť a odísť zo základnej školy. Vždy ste sa tak veľmi ponáhľali stať sa veľkými. A ani netušíte, aký svet dospelých vie byť. Nepredvídateľný, niekedy možno krutý, ale verte, že v skutočnosti nádherný život. Vlastne taký, akým si ho urobíte vy.
Netušíte, čo nechávate za sebou. Za vami zostávajú stopy detstva – bezstarostného, šantivého a najkrajšieho obdobia. Ale musia ubehnúť roky, aby ste pochopili všetko, o čom sme vám rozprávali a o čom sme vás učili. Až potom si spomeniete na základnú školu ako na nenahraditeľné a nezabudnuteľné obdobie. Preto si teraz užite každú chvíľu.
Pred ôsmimi rokmi, zdá sa nám to ako včera, k nám prišli malí prváčikovi. Boli to ešte deti. Dnes večer vidíme pred sebou mladých dospelých alebo ako sa to zyvkne povedať veľké deti. Osem rokov ubehlo ako voda a oni práve za ten čas prešli premenou od detstva a spejú k dospelosti.
Za to akí ste, za svoje schopnosti, máte vďačiť tu prítomným ľuďom. Vašim rodičom, za krásne detstvo, ale aj správny príklad v rodine, za vašu výchovu. Aby sa z vás stali šťastní a spokojní ľudia.
Veľká vďaka patrí aj vašim všetkým učiteľom, ktorí vám deň čo deň odovzdávali vedomosti, vykonávali svoju prácu s láskou, veď ich vplyv a vlohy sa neskoršie odzrkadlia a všetci z nás si prajú, aby sa ich slová nestali prázdnymi gestami.
